Začiatok vonkajšej sezóny pre kategóriu U10 nebol jednoduchý. Po intenzívnej halovej sezóne, kde sú podmienky odlišné, bol návrat na ihrisko výzvou. Deti si však postupne zvykli a už od prvého kola bolo možné pozorovať pokrok. Zlepšovali sa z kola na kolo – ich herný prejav bol istejší, začínali chápať princípy hry a dokázali ich uplatniť aj v reálnych zápasových situáciách.
Počas celej sezóny sa nám darí pravidelne postaviť dva tímy. Jeden z nich je zložený z hráčov, ktorí už majú viac skúseností a sú schopní potiahnuť tím, či podržať ho v náročnejších momentoch. Druhý tím je mladší, menej skúsený, no veľmi vnímavý a ochotný učiť sa. Odohrané minúty v zápasoch sú pre nich kľúčové – je to pre nich najlepšia forma učenia. Aj vďaka tomu môžu obe skupiny hráčov rásť spoločne, podporovať sa navzájom a zlepšovať sa ako kolektív.
Úroveň slovenskej ligy U10 sa rok čo rok posúva dopredu. Zápasy už nie sú len o naháňaní loptičky – majú hlavu a pätu. Vidno, že deti rozumejú pokynom, snažia sa ich plniť, a najmä začínajú samostatne reagovať na herné situácie. Vedia si prihrať, poznať svoje postavenie na ihrisku, zorientovať sa v priestore a využiť výhodu, keď sa naskytne príležitosť. Zároveň sa čoraz viac prejavuje tímový duch – deti bojujú spoločne, povzbudzujú sa navzájom a hrajú jeden za druhého, čo je pre nás ako trénerov najdôležitejšie.
Náš prvý tím sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach, čo svedčí o tom, že je konkurencieschopný. Zároveň však vieme, že stále je priestor na rozvoj – na doladenie detailov, ako je pozičná hra, komunikácia či správne rozhodovanie v hre a technické schopnosti jednotlivých hráčov. Hráči majú veľkú chuť pracovať na sebe a zlepšovať sa, čo je výborný základ do budúcnosti. Majú správne nastavenie, vedia, že výsledky neprídu samy od seba, ale sú ochotní pre ne niečo urobiť.
Pre viacerých z našich hráčov ide zároveň o poslednú sezónu v kategórii U10. Čaká ich prechod do U12, kde budú hrať na väčšom ihrisku, vo väčšom počte a s dôrazom na taktiku a súdržnosť tímu. Verím, že vďaka skúsenostiam, ktoré nazbierali v tejto sezóne, budú na tento krok pripravení. Majú za sebou množstvo odohraných zápasov, naučili sa základné herné návyky a vedia, čo znamená byť súčasťou tímu.
Ako trénerke mi momentálne najviac záleží na tom, aby deti čo najviac hrali. Potrebujem, aby boli „vyhratí“ – aby mali dostatok herných skúseností, pochopili princípy zápasu a hokeja ako takého. Každý zápas, každá minúta na ihrisku im dáva príležitosť učiť sa, robiť chyby a zároveň sa zlepšovať.
V tejto sezóne urobili veľký krok dopredu a ja som na nich veľmi hrdá.
A na záver by som sa chcela poďakovať rodičom – trénerom, ktorí mi pomáhajú s tréningovými jednotkami, tak isto aj na turnajoch im venujú svoj čas a skúsenosti a pomáhajú aj mne, a celému klubu na to, aby sme sa zlepšovali a napredovali spolu, ako jeden tím.
